V tomto historickom okienku sú popisované zariadenia vyrábané v bývalom Československu národným podnikom Tesla alebo Elektroakustika Bratislava. Nie všetko staré je nutne zlé. Chce to len trošku "lásky" a času, pretože sa často jedna o veci v zúboženom stave.

Popis

   Na prvých záberoch je vidieť pôvodný stav zariadenia. Čo je zásadné, tak hl. motor sa po zapnutí otáčal tichým chodom a všetky hlavy boli prítomné. Renovácia zariadenia teda je možná a v rámci psychohygieny od rôznych projektov, až nutná! Echolana 2 je osadená najmä germániovými tranzistormi, avšak na tú dobu má na vstupných predzosilňovačoch vtedy moderné, kremíkové KC509 s nízkym šumom.

    Chassis som sa rozhodol prekartáčovať a zakonzervovať kvapkou oleja. Nebola to robota naviac, pretože hlavy museli ísť von skrz pre-lapovanie. Rovnako aj pre systém prítlačnej kladky, uvoľnené rameno tenzie. Asi by som nebol úplne spokojný, ak by som zrepasované hlavy a mechaniku dal na chassis v takom stave. Plošný spoj napájacieho zdroja a VF časti sa umyl v liehu a problematické kondenzátory som vymenil za dobove, zvitkové, ktoré sú stále v poriadku. Veľké, elektrolytické, filtračné kondenzátory som zmeral, čo sa týka kapacity a aj ESR pre 100 Hz / 100 kHz. Všetko v absolútnom poriadku, bodaj by kondenzátory dnešnej produkcie mali po viac ako 50tich rokoch +20 % kapacity a ESR v norme. Jeden trimer mal rozpadnutý bežec, takže som ho nahradil dobovým trimrom v keramickej verzii.

    Systém prepínania hláv je pomerne vtipne premyslený, ale nevyhovovalo mi prevedenie, ktoré bolo na tú dobu pomerne bežné. Doplnil som aspoň izoláciu, nech sa vodiče omylom neoprú o seba a neznemožnia funckiu zariadenia. Prepínače bolo nutné prečisťiť sprejom Kontak 60 a následne 61. Echolana 2 mala rozpadnutú prítlačnú kladku, tak som použil jadro z kladiek Revox, na ktoré som dal nové gumové obloženie a to potom zrovnal na sústruhu pre malú hadzavoť a tým aj malé kolísanie W/F.

    Magnetofonóve hlavy som vytiahol z tieniacich krytov, ktoré som sa rozhodol rovnako prekartáčovať mosazdnými kefami. Materiály s vysokou permeabilitou ako sú tieto nemajú radi veľké mechanické zásahy. Mosadz je OK.     Po pre-lapovaní hlav je pekne vidieť rozdiel a hlavne nutnosť tejto činnosti. Na pôvodnom stave je predné čelo zbrúsené magnetofónovým pásom do lichobežníka a to znamená, že hlavy boli zaklonené. Pásová dráha tým bola nutne problematická a aj snímanie/záznam na pás samotný. Po opätovnej montáži na chassis sa musí dôkladne nastaviť ich výška k výške stopy z mazacej hlavy, zenit (záklon) a azimut (kolmosť na smer pohybu pásu). Azimut musí byš správny pre záznamovú a prehrávacie hlavy, aby bolo zaistený prednes na vysokých frekvenciách.

    Teraz by ľudia, čo radi zachovávajú originálny stav mali prestať čítať, ale z praktického hľadiska som urobil zopár úprav. Nebolo to tak bolestivé, pretože niekto predomnou už odvŕtal nity na DIN konektoroch a tak som ich vymenil za RCA. Dôležitejšia úprava bola v elektronike. Echolana 2 má veľmi citlivé vstupy na vybudenie (rádovo mV) a zároveň jej výstup má vysokú výstupnú impedanciu. Vysoko nepraktické. Vstupnú citlivosť som upravil pridaním spätnej väzby vstupného tranzistora KC509 na zosilnenie ~ 1. Na výstup som doplnil pre zachovanie diskrétneho návrhu emitorový sledovač. Ostatné funkcie a topológia ostali zachované.

    Nižšie je krátka ukážka, ako Echolana 2 znie. Prosím o tolerantnosť ku kvalite zvuku a videa. Nebolo cieľom to nahrať v štúdiovej kvalite. Pre predstavu diváka to však plne postačuje. V ďaľšom článku sa pozrieme na Tesla - EMP 124, čo bola mixážna konzola Elektroakustiky Bratislava veľmi dobrých kvalít so vstupno/výstupnými transformátormi a korekciami s tlmivkou. Na tú dobu u nás nevídane dielo.